Podstatou spirituality alebo duchovného života, je svedomie. Ak ho máme dostatočne citlivé, pociťujeme nepokoj v duši, keď nedodržíme určité pravidlá.  

(V. Frankl) 

Homília na 2. nedeľu po Narodení Pána

AI Na klasických gymnáziách sa kedysi vyučovala latinčina. Študenti si z hodín tohto jazyka zapamätali aj zopár múdrych výrokov. K najznámejším patrí: "Verba movent, exempla trahunt" (slová povzbudzujú, skutky tiahnu). Tým sa chcelo povedať, že slová majú svoju váhu, ale rozhodujúce, presvedčivé sú len činy, skutky.

KE Dnes, na druhú vianočnú nedeľu, sa po tretíkrát číta začiatok Jánovho evanjelia o Slove.

Slovo, o ktorom hovorí Jánovo evanjelium, nie je hocijaké slovo, ale Slovo, ktoré je Boh.

DI Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. Toto je tá najväčšia a najradostnejšia zvesť zo všetkých - že Boh je prítomný v živote svojho ľudu, že on je naozaj prítomný v osobe Ježiša Krista , ktorý je Emanuel, Boh s nami.

Čitatelia Jánovho evanjelia sa stretli doposiaľ s neslýchaným tvrdením, že nie sú iné cesty, ktoré by viedli k Bohu, ale všetky sa musia stretnúť v Kristovi. ON je jedinou cestou, ktorá vedie k Otcovi.

A Ježiš ľuďom oznámil, že tento Boh neexistuje len ako Láska sama pre seba, ale chce, aby každý človek bol napojený na Božiu lásku. A on Ježiš, je Otcom poslaný ako jeho Syn, ako božská osoba, aby ukázal svetu ako Boh miluje ľudí.

Ježiš premohol tmu sveta. Až potom sa a začal svet meniť. My si už teraz ani nevieme predstaviť, aký by bol svet, keby nebol žil na ňom Ježiš. Preto je on najväčšie a jediné svetlo sveta.

PAR V Ježišovom svetle by sme mali žiť aj my. Možno sme všetci zažili situáciu, keď naši rodičia slávili nejaké životné jubileum. Vtedy sa väčšinou schádzajú deti zo všetkých kútov sveta, aby rodičom blahoželali, A príde napríklad dcéra a matke podá ruku a pobozká ju a matka je dojatá. Ale nie je dojatá len z toho, že ju dcéra pobozká ale predovšetkým preto, že si môže sama pre seba povedať: moja dcéra žije tak, ako som ju vychovala. Moje úsilie nebolo zbytočné. Moja dcéra žije vo "svetle". To zohrieva srdce matky. A príde napríklad syn a podá ruku otcovi a objíme ho. A otec sa neteší len z toho objatia, ale predovšetkým z toho, že v synovi vidí seba, že dokázal v živote čestne obstáť. Že žije vo "svetle." A príde napríklad druhá dcéra a tiež matku pobozká. Matka sa však musí nasilu usmievať a nasilu radovať. Jej srdce však plače. Vie, že jej dcéra nežije pekne, že žije s cudzím mužom, že sa už nemodlí, že túži len po rodičovských peniazoch. Že žije v "tme". A príde napríklad druhý syn a tiež objíme otca a otec sa v duchu pýta: toto je môj syn? Táto ruina? Veď som ho mal tak rád a dúfal, že to z detí najviac dotiahne. On je však bez zmyslu života. On žije v "tme". Áno navonok môže všetko dobre dopadnúť. Oslava sa môže vydariť. Všetci sa navonok ovládajú. Rodičia nechcú deťom pokaziť náladu. V Skutočnosti sa polovica srdca rodičov teší z detí "svetla" a druhá polovica trpí z detí "tmy."

MY Vianoce sú časom, kedy si navzájom posielame pozdravy a dávame dary. Keď ale čas Vianoc pominie, často na všetkých tých obdarovaných ľudí znova zabudneme, a sme spokojní, že sme si splnili svoju vianočnú povinnosť.

Pravá láska však ide ďalej, než je len dávanie si darov. Láska si žiada, aby sme dávali seba samých. Ľudia od nás chcú, aby sme sa s nimi delili o ich život: o ich nádeje, frustrácie, radosti a bolesti. Nie je ľahké byť prítomný v živote ľudí takýmto spôsobom. Toto potrebuje čas, pokoru a lásku.

Prvá vec, ktorú treba urobiť, je poznať mená ľudí. Potom treba s nimi jesť a piť, počúvať ich príbehy a povedať im svoj vlastný príbeh. Musíme im dať vedieť cez svoje slová a gestá, že oni sú nám nielen sympatický, ale že nám na nich záleží, že sú pre nás dôležitý, že ich milujeme.

ADE Ako by sme mohli vylepšiť svoju prítomnosť v životoch iných ľudí okolo mňa? Ako by som mohol lepšie pochopiť, že Boh je neustále so mnou? Ježišove prianie nám všetkým je: harmónia medzi nami a svetom. Dokážeme to vtedy, ak budeme môcť v ktorejkoľvek chvíli života postaviť pre Ježiša a povedať mu: žijeme tak, ako si to Ty želáš. Žijeme v tvojom svetle.

Obsahom misijnej práce bol vždy postoj, slová a zmýšľanie Kristove.

Homília na Nedeľu Sv. Rodiny:

AI Koľkokrát sme vo svojom živote vyslovili slová "mama a otec"? Ťažko by sa to dalo spočítať. A predsa sa môžeme sami seba spýtať, čo znamená toto slovo pre mňa? V nejednom prípade, až keď sa skutočne stávame otcom a mamou, začíname chápať toto oslovenie.

KE V našej cirkvi prvú nedeľu po Narodení Pána Ježiša sme nazvali nedeľou Svätej rodiny.

DI Ježiš sa narodil v rodine a patril do rodiny. Bolo tomu tak preto, aby nám ukázal, akým cenným darom od Boha je rodina a aby tiež zdôraznil jej misiu. Zmyslom rodiny je byť oporou človeku nielen počas jeho rastu a formácie, ale počas celého jeho života. Jej misiou je byť základnou bunkou cirkvi a spoločnosti.

Bez rodiny by celé ľudstvo bolo spoločenstvom bezdomovcov. Domov je miesto, kde žijeme spolu a kde sa navzájom jeden druhého milujeme počas mnohých sa rokov, ako rastieme a dospievame; je to miesto, kde sa delíme o dobré veci, kde sa tešíme navzájom zo svojich úspechov a kde spolu oplakávame bolesti a tak sme si oporou. Domov je miesto, kde si oblečiem (a to aj symbolicky), čo sa mi páči a kde sa cítim ako kráľ na svojom vlastnom tróne. Áno, je to miesto, kde máme každý svoj trón.

Najstaršou zo všetkých ľudských spoločností a spoločenstiev je však rodina. Rodina je jediné spoločenstvo, ktoré je prirodzené. Ostatné sú zoskupeniami viac menej umelými, záujmovými alebo módnymi. Boh, ktorý stvoril hviezdy a svet, stvoril aj muža a ženu a takto založil rodinu. Rodina je kolískou ľudskej spoločnosti, pretože osudy štátov a krajín sa formujú v rámci rodinného života. Rodina nám poskytuje domov.

PAR Ako však môže byť rodina, ktorá žila pred dvoma tisícročiami - hoci aj svätá -, vzorom pre dnešné rodiny?

Ježišovi rodičia si plnia svoje povinnosti, ktoré pre nich vyplývali z ich náboženskej tradície a ako pod ich vedením Ježiš rástol v múdrosti a veku. Vzájomná láska medzi Máriou a Jozefom a ich vzájomná láska voči Ježišovi však bola pre dieťa školou v láske a prameňom pocitu bezpečnosti a istoty. Ak bude neskôr Ježiš premýšľať, čo to je láska, bude mu stačiť, keď si v spomienkach zájde do svojho domova, v ktorom vyrastal.

Rodičia sú prvými učiteľmi lásky; ich naviazanosť na ich deti dáva deťom najavo, že sú hodné lásky, že sú milovateľné. A tiež im ukazuje, ako majú aj oni samé milovať ďalej. Nie je ľahké pre človeka stať sa milujúcim človekom, ak vyrastal v prostredí, kde tento hlboký vzťah chýbal a kde sa o neho nikto nezaujímal a nestaral.

Stála prítomnosť rodiča je pre dieťa známkou, že všetko je v poriadku. Rodina, nech je akokoľvek nedokonalá, je najpodstatnejším a najzákladnejším ľudským vzťahom. V každom ľudskom vzťahu sa nachádzajú nedokonalosti, no aj tie najnedokonalejšie rodiny sú pre dieťa silnejšou oporou, ako akokoľvek iná, hocako dokonalá inštitúcia.

MY Dnes, na sviatok Svätej rodiny, má každý z nás možnosť pozrieť sa na svoju vlastnú rodinu a ďakovať jej za to, čo od nej dostal. Sviatok Svätej rodiny nie je starý, ako by sa to mohlo zdať. Bol ustanovený iba v roku 1921. No bez ohľadu na sviatok, kresťanskú rodinu si vždy cenili, ju slávili a za ňu ďakovali všetci, ktorým záležalo na tom, aby jej vzdali svoju a poctu a prejavili svoju zaviazanosť za všetko, čo pre nich vykonala a čo pre nich znamenala. V kresťanskej rodine sa učíme, že Boh nikdy neprichádza sám; vždy prichádza v sprievode tých, ktorí nám svojím vlastným spôsobom ukazujú niečo z jeho starostlivej lásky a milujúcej dobroty. V kresťanskej rodine sa učíme zažívať Boha, ktorý nás prijíma takých, akí sme, ktorý nás verne miluje do konca, nech by sme sa my stali akýmikoľvek.

ADE Žiadna z našich rodín nie je kompletne svätá. Každá je zmesou všeličoho: náklonností i konfliktov, priazne i bláznivostí, láskavých gest i prešľapov. Všetko toto skúša silu našej lásky a našej schopnosti navzájom si odpúšťať. No uprostred tohto všetkého sa nachádza Boh. Rodina je to najpravejšie miesto, kde je možné Boha nájsť.

Priatelia, rodina je pre nás teda darom, ktorý nám bol a je nielen oporou, ale ktorý nás pripravil a mnohých stále pripravuje aj na iné vzťahy. Poďakujme sa Pánu Bohu preto dnes, na sviatok Svätej Rodiny Nazaretskej, za každého člena svojej rodiny prípadne si povedzme - ak je to možné -, akí sme si jeden pre druhého dôležití.

Úvod:

Boží priatelia, máme veľa spoločenstiev rozličného charakteru. Máme farnosti, stretká, združenia, kluby, asociácie, tímy, triedy, mužstvá, družiny. Väčšina z nich má pre náš život bezpochyby svoju dôležitosť a to hlavne, keď sme mladí. No nielen vtedy, aj v dospelosti je dobre, keď niekde patríme. Tieto spoločenstvá nás nielen formujú, ale poskytujú nám i priestor pre kreativitu, zábavu či stretávanie sa s druhými.

4. adventná nedeľa

Čítanie z Knihy proroka MicheášaMich 5, 1-4a

Kým rodička neporodí

Toto hovorí Pán: "Betlehem Efratský, najmenší medzi judejskými mestami, z teba vzíde zvrchovaný vládca Izraela. Pôvod jeho je odpradávna, od večnosti. Preto ich vydá až do času, kým rodička neporodí. Až potom sa zvyšok jeho bratov vráti k synom Izraela.

On vystúpi a bude ich pastierom silou Pána, velebou mena Pána, svojho Boha. A budú žiť v istote, lebo teraz bude veľký až po končiny zeme. On bude pokoj."

Počuli sme Božie slovo.

R.: Bože, obnov nás, rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Responzóriový žalmŽ 80, 2ac+3bc. 15-16. 18-19

Pastier Izraela, počúvaj! *
Ty, čo tróniš nad cherubmi, zaskvej sa!
Vzbuď svoju moc *
a príď nás zachrániť. R.
Bože zástupov, vráť sa, *
zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu.
A chráň ju, veď ju vysadila tvoja pravica, *
chráň i výhonok, ktorý si si vypestoval. R.
Nech je tvoja ruka nad mužom po tvojej pravici, *
nad synom človeka, ktorého si si ty vyvolil.
Už neodstúpime od teba a ty nás zachováš pri živote *
a budeme vzývať tvoje meno. R.

Čítanie z Listu HebrejomHebr 10, 5-10

Prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu

Bratia, keď Kristus prichádza na svet, hovorí: "Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo. Nepáčili sa ti zápalné obety ani obety za hriech. Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam - vo zvitku knihy je napísané o mne -, aby som plnil tvoju vôľu, Bože."

Najprv hovorí: "Obety ani dary, ani obety zápalné, ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili" - a ony sa prinášajú podľa zákona. Potom povedal: "Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu." Ruší prvé, aby ustanovil druhé. V tejto vôli sme posvätení obetou tela Krista Ježiša raz navždy.

Počuli sme Božie slovo.

Aleluja, aleluja, aleluja.Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.

Čítanie zo svätého evanjelia podľa LukášaLk 1, 39-45

Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: "Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán."

Počuli sme slovo Pánovo

AI Je zaujímavé, milí priatelia, pozorovať ľudí, ako sa správajú, keď dostanú dar. Teraz na Vianoce budeme mať k tomu príležitosť. Sú takí, čo svoj dar rozbalia, všetkým ho ukážu a tešia sa z neho spolu s ostatnými, prípadne sa s nimi oň i podelia. No nechýbajú ani takí, ktorí si svoj dar odnesú do svojho súkromia a tam si ho v samote rozbalia a ak sa im páči, vychutnávajú ho. Vychutnávajú chvíľu so svojím krásnym darom, ktorý patrí len im.

KE V evanjeliu sv. Lukáša, z ktorého si čítame na štvrtú adventnú nedeľu, hneď po udalosti Zvestovania nasleduje udalosť Navštívenia. Máriiným povolaním je byť matkou Božieho Syna. Jej misiou je priniesť svoje dieťa svetu, alebo snáď lepšie: zaniesť ho do sveta.

DI Mária sa preto po svojom zvestovaní nezdržuje vychutnávaním toho, čo sa jej stalo, teda toho, ako si Boh iba ju vyvolil.

Vieme, že evanjelisti nepísali evanjeliá iba s tým zámerom, aby nám verne priblížili udalosti, ktoré sa stali s Ježišom, ako ich zažili buď oni sami alebo tí, od ktorých sa o Ježišovi dozvedeli. Každý evanjelista mal okrem verného rozprávania o historickom Ježišovi ešte svoj vlastný, špeciálny, bočný zámer. Preto sa v ich rozprávaní o Ježišovi nachádza veľa symbolov a skrytých významov, ktoré vyjavia svoj pravý význam až vtedy, keď sa na ne pozrieme opravdivo do hĺbky. Evanjeliá by sme v tomto zmysle mohli prirovnať k umeleckým dielam veľkých majstrov, na ktoré čím viac pozeráme a čím viac ich študujeme, tým viac na nich objavujeme.

Práve to je to, čo evanjeliá - podobne ako iné opravdivé umelecké diela - robí neprečitateľnými; tzn. nemôžeme ich nikdy odložiť s tým, že ich už prečítali a že ich už poznáme. Každým ich novým čítaním na nich nájdeme niečo nové, hlavne keď ich dáme do súhry ešte s inými biblickými textami, hlavne tými zo Starého Zákona.

Nedeľné rozprávanie evanjelistu Lukáša o návšteve Panny Márie u svojej tety Alžbety v Júdsku, v mestečku Ain Karim neďaleko Jeruzalema má podľa biblistov presne takýto charakter.

Lukáš mal zrejme veľmi hlboký zámer, keď sa dal do opisovania spomínanej udalosti.
Aký? Odborníci hovoria, že toto evanjelium má literárnu formu, ktorá sa často používala v biblickej literatúre a ktorá sa nazýva midraš. Midraš je literárna forma, kde každé jedno slovo alebo každá jednotlivá veta má svoj špecifický význam. Nič tam nie je navyše. Keď sa pozrieme na začiatok Lukášovho evanjelia, a to nielen na nedeľnú udalosť o návšteve Panny Márie u Alžbety, ale aj na udalosť o zvestovaní narodenia Pána, zistíme, že slová sú v oboch príbehoch vyberané veľmi starostlivo a že takmer každé z nich získa svoj plný význam až vtedy, keď sa pozrieme do Starého zákona.
Návšteva Panny Márie u Alžbety v Judsku nám pripomína dávne prenesenie Archy zmluvy do Jeruzalema, ako je ono opísané v Druhej knihe Samuelovej. Dávid sa jedného dňa rozhodol, že prenesie Archu zmluvy z Baaly, z domu Abinadába do Jeruzalema. Bola to veľká udalosť a tak všetci ľudia sa veľmi radovali: tancovali, spievali a hrali na rozličných hudobných nástrojoch. Avšak voly, ktoré ťahali voz s Archou, sa potkli a nastala menšia nehoda. Preto sa Dávid rozhodol, že nechá dočasne Archu v dome Óbeda-Edóma Gatského. Tam ostala Archa tri mesiace a dom bol celý jeho za to veľmi požehnaný. Potom, po troch mesiacoch, pokračovali v prenášaní Archy až bola Archa konečne umiestnená v Jeruzaleme, v meste Dávidovom.

Keď si všimneme Lukášov opis Máriinej návštevy, nemôže nám ujsť fakt, že Mária je tu predstavená ako archa, v ktorej prebýva Boh.

Mária nosí Ježiša Krista v svojom lone. Kráča do Judska, smerom k Jeruzalemu. Avšak skôr, než sa ona aj so svojím novonarodeným synom zastavia v Jeruzalemskom chráme, zastaví sa u Alžbety na tri mesiace, presne tak ako Archa zmluvy prebývala tri mesiace v dome Óbed-Edóma. Máriin príchod bol doprevádzaný radosťou, dokonca akoby posvätným tancom: dieťa v lone Alžbety sa pohlo a akoby zatancovalo od radosti. Mária tam zostala tri mesiace a Alžbetin dom bol požehnaný a naplnený šťastím.

PAR príbehom nám evanjelista Lukáš chce dať najavo, aby sme si uvedomili, že Boh od času príchodu Krista na tento svet už nebýva len v budovách alebo chrámoch vybudovaných z kameňa a dreva, ale v živých bytostiach ako sme my, ty a ja. Mária bola prvou z nich. Po nej a hlavne po definitívnom víťazstve Krista nad zlom, Boh prebýva v každom človeku, ktorý ho opravdivo prijme do svojho života: každý kresťan je teda predstaviteľom Božej prítomnosti vo svete. Cez jeho postoje, úsilia, skutky a
angažovanosť, sa Boh viac a viac dostáva do sveta. A tak každý kresťan je nabitý Božou prítomnosťou omnoho väčšou, než tomu bolo v prípade Archy zmluvy. V tomto zmysle sa život kresťana stáva vlastne eucharistickým - každý z nás je de facto chodiacim svätostánkom.

MY Uvedomujeme si tento odkaz evanjelistu Lukáša? Snažíme sa byť si vedomí toho, že Boh je v nás, a že my sme vlastne jeho bohostánkom a že to, že zlo je stále víťazné v našom prostredí, môže byť aj chybou toho, že nie správne prejavujeme navonok túto Božiu prítomnosť v nás?

ADE A presne v tomto spočíva aj správny mariánsky kult, milí priatelia: byť stánkom Božím medzi ľuďmi, tak ako bola ním ona.

Štvrtok 16. december 2021

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša Lk 7, 24-30

Ján je posol ktorý pripravuje cestu Pánovi

Keď Jánovi poslovia odišli, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: "Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom?

Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v rozkošiach, bývajú v kráľovských domoch.

Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka?

Áno, hovorím vám, viac ako proroka. Lebo to o ňom je napísané: 'Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.'

Hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján. Ale ten, kto je v Božom kráľovstve menší, je väčší ako on."

A všetok ľud, čo ho počúval, ba aj mýtnici uznali Božiu spravodlivosť, keď sa dali pokrstiť Jánovým krstom. Ale farizeji a zákonníci zmarili v sebe Boží úmysel, lebo sa mu nedali pokrstiť.

Počuli sme slovo Pánovo.

"Kresťan poznaj svoju veľkosť!" volá Lev Veľký. Čo Ján len pripravoval, čo len naznčoval slovami a tušil srdcom, to  vlastní kresťan, toho sa zmocnil a tým žije: krstom sa stal Božím dieťaťom, chrámo Ducha Svätého, novým človekom v rajskej spravodlivosti a dedičom slávy večného života. Viem o tom? Myslíme na to? Dokážeme bohatsvo svojej duše stavať nad bohatstvo sveta?

Utorok 14. december 2021

Čítanie z Knihy proroka SofoniášaSof 3, 1-2. 9-13

Mesiášska spása sa sľubuje všetkým chudobným

Toto hovorí Pán: "Beda ti, odbojné a poškvrnené, násilnícke mesto! Nepočúvlo hlas, nedbalo na výstrahu, nedúfalo v Pána, k svojmu Bohu sa neobrátilo. 'Očistím teda pery národom, aby všetci vzývali Pánovo meno, aby mu všetci svorne slúžili. Až spoza riek Etiópie budú mi prinášať obety moji ctitelia, potomci môjho rozptýleného ľudu. V ten deň sa už nebudeš hanbiť za svoje mnohé výčiny, ktorými si sa prehrešilo proti mne, lebo vtedy z teba odstránim nadutých chvastúňov, a už sa nebudeš vyvyšovať na mojom svätom vrchu.

Ponechám v tvojom strede ľud pokorný a chudobný.' Zvyšky Izraela budú dôverovať v Pánovo meno; už nebudú páchať neprávosť a nebudú hovoriť lož, v ich ústach sa už podvodný jazyk nenájde. Nik ich nevystraší, keď sa budú pásť a odpočívať."

Počuli sme Božie slovo.

R.: Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal.

Responzóriový žalmŽ 34, 2-3. 6-7. 17-18. 19+23

Aleluja, aleluja, aleluja.Príď, Pane, nemeškaj! Zbav svoj ľud jeho zlých skutkov.

Čítanie zo svätého evanjelia podľa MatúšaMt 21, 28-32

Prišiel Ján a hriešnici mu uverili

Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: "Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: 'Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!' Ale on odpovedal: 'Nechce sa mi.' No potom to oľutoval a šiel.

Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: 'Idem, pane!' Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?"

Odpovedali: "Ten prvý."

Ježiš im povedal: "Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu."

Počuli sme slovo Pánovo.

Jeden otec mal dvoch synov.

Poslal ich pracovať na pole. Prvý povedal, že sa mu nechce, ale potom to oľutoval a šiel. Druhý povedal: "Áno, pôjdem." - ale nakoniec nešiel. Ide o známe, toľkokrát už vypočuté Ježišovo podobenstvo. V texte nie sú obsiahnuté ešte ďalšie dve možné varianty deja. Dajú sa však ľahko logicky odvodiť. Niekto zo synov mohol povedať ešte: Nechce sa mi - a tiež nikam nejísť. To  vystihuje životný postoj mnohých ľahostajných a neveriacich, a tiež tých, ktorých viera je menej než priemerná.

Štvrtá a posledná možnosť je, že dieťa povie Otcovi: Pôjdem! - a ide. Tento postoj je iste ideálny pre náš vzťah k Bohu. Je to dvojaké Áno voči Bohu. Spomeňme, že i Ježiš nám doporučuje, aby naša reč bola Áno, Áno smerom k Bohu - a tiež NIE, NIE voči zlému duchu.

Ako vieme, Otec "tak miloval svet, že z lásky k nám poslal svojho Syna". A tento Syn neváhal, nenútil sa do vtelenia, nehovoril, že sa mu nechce tam, kde ho čaká 33 rokov života v neutešenom svete biedy, nepochopenia, kde zlo deformuje a devastuje Božie dielo, kde chaos víťazí nad poriadkom. Ježiš nepovedal, že sa mu nechce tam, kde bude odmietaný, potupovaný a umučený. On predovšetkým vedel, aké dlhé a kruté budú tri hodiny na kríži. Napriek tomu poslušne, verne, v sile Božej lásky prijaj toto poslanie.   

I v našom živote objavíme skúsensť: Čím vaicej lásky, tým menej strachu, nechuti, váhania. Láska strach zaháňa. "Pre milého nič ťažkého," hovorí ľudová múdrosť, platná i v drobných veciach nášho života.

Ponúka sa nám opäť jedna úloha pre všedný adventný deň: Snažiť sa stihnúť a zvládnuť aspoň niektoré z mnohých situácii, kedy rozpínavosť a dôležitosť nášho já nám zastiera Božiu vôľu a vnucuje nám postoj vlažnosti,  neochoty a nedotklivosti. I dnes volá a posiela Otec svoje deti  pracovať na svoju žatvu. Niekedy sa nám zdá, že čím je táto žatva hojnejšia, tým viac ubýva robotníkov. Ale máme Ježišov prísľub, ktorý on vždy verne dodrží: "Proste Pána žatvy a on pošle robotníkov na svoju žatvu." Túto prosbu však vysloví len ten, kto nevyulučuje sám seba z tohoto "povolania" robotníka a služobníka, ochotného ísť, svedčiť a obstáť tam, kam nás Pán posiela.

Pondelok 13. december 2021

Čítanie z Knihy NumeriNm 24, 2-7. 15-17d

Hviezda vychádza z Jakuba

V tých dňoch Balaam zdvihol oči a videl Izraelitov, ako táboria podľa kmeňov. Vtedy zostúpil naňho duch Boží a on predniesol svoju pieseň: "Hovorí Balaam, Beorov syn, hovorí muž s prenikavým zrakom, hovorí ten, čo načúva Božie slová, ktorý vidí, čo mu dáva vidieť Všemohúci, ktorý padá a otvárajú sa mu oči.

Aké krásne sú tvoje stany, Jakub, tvoje príbytky, Izrael! Tiahnu sa do diaľav ako údolia, ako zavlažené záhrady pozdĺž rieky, ako aloy, ktoré zasadil Pán, a ako cédre pri vode. Voda tečie z jeho vedier a jeho semeno má bohatú vlahu. Jeho kráľ bude väčší než Agag a slávne bude jeho kráľovstvo."

A ďalej povedal: "Hovorí Balaam, Beorov syn, hovorí muž s prenikavým zrakom, hovorí ten, čo načúva Božie slová, ten, čo pozná náuku Najvyššieho, ktorý vidí, čo mu dáva vidieť Všemohúci, ktorý padá a otvárajú sa mu oči.

Vidím ho, ale nie teraz, hľadím na neho, no nie zblízka. Hviezda vychádza z Jakuba, žezlo sa dvíha z Izraela."

Počuli sme Božie slovo.

R.: Pouč ma, Pane, o svojich chodníkoch.

Responzóriový žalmŽ 25, 4-5b. 6+7bc. 8-9

Aleluja, aleluja, aleluja.Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo a daj nám svoju spásu.

Čítanie zo svätého evanjelia podľa MatúšaMt 21, 23-27

Odkiaľ bol Jánov krst?

Keď Ježiš prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: "Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?"

Ježiš im povedal: "Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím. Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí?"

Oni rozmýšľali a hovorili si: "Ak povieme: 'Z neba,' povie nám: 'Prečo ste mu teda neuverili?' Ale ak povieme: 'Od ľudí,' máme sa čo obávať zástupu, lebo Jána pokladajú všetci za proroka."

Odpovedali teda Ježišovi: "Nevieme."

A on im odvetil: "Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím."

Počuli sme slovo Pánovo.

Požehnanie miesto zlorečenia:

Moábsky kráľ, nepriateľ Božieho ľudu, si najal pohanského veštca Balaáma, aby zlorečil Izraelu a tým oslabil jeho moc, ktorá ohrozovala moábske kráľovstvo. Ale stalo sa niečo podivuhodného: V tej chvíli, kedy Balaám chcel predniesť slova zlorečenia, Boží Duch spôsbil, že miesto kliatby predniesol chváloreč na Izrael, proroctvo, v ktorom sa zaskvie budúca mesiášska sláva Izraela. "Vyjde z Jakuba, povstane žezlo z Izreala." Opäť významné proroctvo, ktoré má zaznieť v advente pre všetkých, kto túži počuť, čo hovorí Boh.

Najjednoduchší výklad, ktorý by pomohol obohatiť naše adventné mravné úsilie, by mohlo byť toto: Snaž sa ovládnuť citlivý bod vo svojej povahe, kedy sa i o teba pokúšajú "zkratové" vznety nelásky, rozčúlenie, či dokonca hnevu a zlosti, kedy visí vo vzduchu strata sebakontroly alebo ostré, zraňujúce a neláskavé slovo, ktoré ubližuje, nič nerieši, skôr prehlbuje rozdelenie a neporozumenie. Osvojme si umenie dokázať s Božou pomocou zastaviť v sebe tento neblahý egoistický proces a zvrátiť ho opačným smerom, aby miesto zlého slova vyšlo zo srdca i z úst slovo vľúdne, miesto zraňujúceho úmyslu signál dobrej vôle, miesto zlorečenia požehanie.

Je jasné, že cena takéhoto vybojovaného mravného víťazstva je ľudským očiam neviditeľná, ale v Božom pohľade o to cennejšia.

Nedeľa 12. december 2021

3. adventná nedeľa R 

Sof 3, 14-18a

(Ž) Iz 12, 2-3. 4b-d. 5-6

R.: Plesajme a jasajme, lebo uprostred nás je Svätý, Boh.

Flp 4, 4-7

Lk 3, 10-18

Aleluja, aleluja, aleluja.Duch Pána je nado mnou; poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným.

Čítanie z Knihy proroka SofoniášaSof 3, 14-18a

Kráľ Izraela, Pán, je s tebou

Jasaj, dcéra sionská, plesaj, Izrael! Raduj sa a veseľ z plného srdca, dcéra jeruzalemská! Pán zrušil tvoj rozsudok, odvrátil tvojich nepriateľov. Kráľ Izraela, Pán, je s tebou, neboj sa nijakého zla! V onen deň povedia Jeruzalemu: "Neboj sa, Sion, nech ti ruky nechabnú! Pán, tvoj Boh, je s tebou, on je mocný, on ťa zachráni. Teší sa a plesá nad tebou, obnovuje k tebe svoju lásku, plesá nad tebou a jasá; ako v deň zhromaždenia."

Počuli sme Božie slovo.

R.: Plesajme a jasajme, lebo uprostred nás je Svätý, Boh.

Responzóriový žalmIz 12, 2-3. 4b-d. 5-6

Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla FilipanomFlp 4, 4-7

Pán je blízko

Bratia, ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko. O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.

Počuli sme Božie slovo.

Aleluja, aleluja, aleluja.Duch Pána je nado mnou; poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným.

Čítanie zo svätého evanjelia podľa LukášaLk 3, 10-18

Čo máme robiť my?

Zástupy sa pýtali Jána: "Čo teda máme robiť?"

On im odpovedal: "Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!"

Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: "Učiteľ, čo máme robiť?"

On im povedal: "Nevymáhajte viac, ako vám určili!"

Pýtali sa ho aj vojaci: "A čo máme robiť my?"

Vravel im: "Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!"

Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: "Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni."

A ešte všelijako ináč napomínal ľud a hlásal mu evanjelium.

Počuli sme slovo Pánovo. 

Homília:

AI Je nepríjemné počúvať rozladený hudobný nástroj: napríklad husle, alebo gitaru, klavír, organ. (hlas - človeka ktorí sa tvári že vie spievať) Hra takéhoto nástroja píli uši, človeka znervózňuje a rozlaďuje. Ak má hudobný nástroj pozdvihnúť myseľ a srdce a náladu človeka, musí byť harmonický, naladený.

KE Takéto rozladené bytosti prichádzajú dnes v evanjeliu za Jánom Krstiteľom a pýtajú sa ho, čo majú robiť, aby z nich vychádzali krásne harmonické tóny a akordy.

DI A odpoveď Jána je: "Vyladiť". Toto je spoločný menovateľ všetkých odpovedí.

Ján ich neprehovára, aby zmenili svoje miesto v povolaní, práci, bývaní.. Jeho odpoveď znie: vylaďte svoj rozladený život. Neodchádzajte zo svojho stavu, v ktorom sa nachádzate. Na tom mieste, kde ste, a v tom povolaní, ktoré vykonávate, budujte svoju svätosť.

Ján neradí dokonca ani takému vykričanému stavu, ako boli mýtnici, aby zanechali svoje povolanie. Ale aby nekradli, boli čestní.

Ani vojakom nekáže, aby opustili armádu. Ján nezavrhuje žiaden stav a povolanie. Čo však radí, je svedomitosť vo svojom povolaní, vo svojom stave, vo svojom poslaní.

PAR Možno nás zamestnáva otázka, čo robiť? Možno aj my túžime ísť vyššie k duchovnej dokonalosti. A možno máme problém, ako na to. Problém leží v srdci človeka. Ak si človek nezmení srdce, potom môže byť kdekoľvek, robiť čokoľvek, bude to stále rovnaké. To platí ako v stave duchovnom, tak v stave manželskom a tak aj v prípade mnohých profesií.

To, že človek dospel do zlého stavu, v ktorom je dnes, je spôsobené tým, že opustil formáciu svojho srdca, že jeho srdce začalo byť čím ďalej, tým viac skorumpované a rozladené. A tak teda toto treba vyladiť znova na tú tóninu, na ktorej bolo kedysi

Človek zo zlým srdcom bude zlý všade. Toto by malo byť možno centrom pozornosti pri výbere ľudí do istých funkcii v rámci vedenia organizácii, či dokonca štátnych útvarov. Koho vyberať na istý typ úradu? Človeka, ktorý má pekné a trblietavé reči, alebo človeka, ktorý má bezúhonnú minulosť? To prvé mieri na vonkajšok, ktorý je možné naaranžovať a zahrať. To druhé mieri na srdce. Osvedčil sa v tom kde je teraz, alebo kde bol doteraz?

MY Necítime aj my jasnú výzvu k analýze svojho života v tom stave, ktorý žijeme? Necítime tu odpoveď na svoju túžbu po duchovnosti? Pýtame sa: "Čo máme robiť?

Si študentom?

• Poctivo študuj, nemárni čas zbytočnosťami, rozvíjaj svoje dary, rozlišuj ponuky, ktoré ti ľudia aj život ponúkajú, buduj si vzťahy.

Si úradníkom?

• Konaj svoju prácu svedomito. Nepremárni všetok pracovný čas klebetami a nudou.

Si predavačkou?

• Usmievaj sa na zákazníkov a každý, aj keď mu nevyhovieš, nech má dojem, že sa stretol s človekom.

Si vedúcim pracoviska?

• Buď láskavý a objektívny k svojim podriadeným, staraj sa o ich dobro, za ktoré si zodpovedný.

Si pedagógom?

• Študuj sám a snaž sa odovzdať čo najviac vedomostí čo najprístupnejším spôsobom. A pravdivo. A nemysli si, že vieš, alebo že musíš vedieť všetko.

Si rodič?

• Nájdi si na deti čas a venuj sa im. Cháp ich a pristupuj k nim s láskou.

Si manžel, manželka?

• Nájdi si k svojmu partnerovi nový vzťah. Nedovoľ, aby váš vzťah vychladol, alebo aby sa celá vaša energia upriamila len na vaše deti, alebo vaše povolanie.

Si umelcom, robotníkom, inžinierom, lekárom, kňazom? - Každý stav potrebuje byť preniknutý evanjeliovou spiritualitou.

ADE Pred Vianocami sa mnohí katolíci spovedáme. Neberme to ako pravidelné čistenie. Skôr ako priateľské stretnutie s Ježišom cez otázky: Túžim po zmene; čo mám robiť; chcem slúžiť; komu môžem poslúžiť; som vďačný za lásku? Teológ Karl Rahner kedysi povedal, že Ježišovo Srdce si dnes možno uctiť len tak, že si necháme bolesťami dnešného sveta prebodnúť svoje srdce, že prestaneme byť priveľmi citliví na seba a staneme sa citliví na zranenia druhých. Pápež František dodáva: Vtedy, keď sa skláňaš k zraneniam druhých, liečiš zároveň svoje vlastné rany...

Ak sa na to tešíme, ak sa z toho tešíme, prežívame pozitívne javy, ktoré ohlasujú, že Pán prichádza, že nám ide v ústrety, aby nás potešil, oslobodil, uzdravil.

Sobota 11. december 2021

Čítanie z Knihy Sirachovho synaSir 48, 1-4. 9-11

Opäť príde Eliáš

Vystúpil Eliáš, prorok ako oheň, a jeho slovo horelo ako fakľa. Priviedol na nich hlad a v svojej horlivosti zmenšil ich počet. Pánovým slovom zatvoril nebo a tri razy zvolal oheň z neba. Aký slávny si, Eliáš, svojimi zázrakmi! Kto sa môže chváliť, že sa ti podobá?

Ty si bol vzatý v ohnivej víchrici, na voze s ohnivými koňmi. Je napísané o tebe, že si určený pre budúce časy mierniť Pánov hnev prv, než vzplanie, obrátiť srdce otca k synovi a obnoviť Jakubove kmene. Blažení, čo ťa videli a čo zosnuli ako tvoji priatelia!

Počuli sme Božie slovo.

R.: Bože, obnov nás, rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Responzóriový žalmŽ 80, 2ac+3bc. 15-16. 18-19

Aleluja, aleluja, aleluja.Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! A každé telo uvidí jeho spásu.

Čítanie zo svätého evanjelia podľa MatúšaMt 17, 10-13

Eliáš už prišiel, no nespoznali ho

Keď zostupovali z vrchu, učeníci sa pýtali Ježiša: "Prečo zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?"

On odpovedal: "Áno Eliáš príde a všetko obnoví. Ba hovorím vám, že Eliáš už prišiel, no nespoznali ho a urobili s ním, čo chceli. Takisto bude od nich trpieť aj Syn človeka." Vtedy učeníci pochopili, že im hovoril o Jánovi Krstiteľovi.

Počuli sme slovo Pánovo.

Zamyslenie:

Všeobecne sa verilo, že sa bezprostredne pred príchodom Mesiáša objaví Eliáš, považovaný za najväčšieho proroka. Ježiš vysvetľuje, že Eliáš už prišiel,  bol ním Ján Krstiteľ. Nejde teda o tu alebo inú osobu, ide o fakt sám, že Kristov príchod je ohlásený prorokom. Tejto okolnosti sa dáva hlbší význam. Je symbolom niečoho, čo sa denne uskutočňuje v duchovnom živote.

Ľudské súdy sú rozmanité, niekedy veľmi spletité. Ale duchovní autori nás uisťujú, že sa raz, skôr či neskôr, každý človek stretne s Kristom. A tomuto stretnutiu obyčajne predchádza prorok, t.j. človek, ktorý hovorí na mieste Božom. Ten človeka na stretnutie pripraví. Je to veľká úloha, ale nie je úplne mimoriadna. Veď ho zastávajú rodičia a vychovávatelia voči deťom, priateľ voci druhému priateľovi. Kristus sám nám hovorí v hlase svedomia. Tí, ktorí majú druhých radi, ich dobrými slovavami a píkladom pripraví, aby ten hlas svedomia počuli.

Piatok 10. december 2021  

Čítanie zo svätého evanjelia podľa MatúšaMt 11, 16-19

Nepočúvajú ani Jána, ani Syna človeka

Ježiš povedal zástupom: "Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: 'Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.'

Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: 'Je posadnutý zlým duchom.' Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: 'Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!' No múdrosť ospravedlňujú jej skutky."

Počuli sme slovo Pánovo.

Zamyslenie:

Božie kráľovstvo pôsobí triedenie duchov, to chce dnes Ježiš povedať a používa k tomu podobenstvo o hrajúcich sa deťoch. Chcú sa hrať "na svadbu" a "na pohreb", ale nenajdú porozumenie u svojich kamarátov. Preto sa ich hra neuskutoční.

Tak prepásol Izrael svoju príležitosť, keď neprijal ponuku Jána Krstiteľa, ani Ježišovu. Ján mali títo ľudia za "blázna", keď žil asketicky a Ježiša odbíjajú tým, že ho ponižujú ako "žráča a pijana", pretože stoluje s verejnými hriešnikmi, spolčuje sa s ľuďmi, vegetujúcimi na okraji spoločnosti.

V Ježišovi pôsobí Boh, ktorý práve koná vždy inak než ľudia. Farizeji sa s pohoršením odvracajú od človeka zlej povesti, Boh naopak sa k nemu  približuje, aby ho pozdvihol zo špiny a zachránil.

Koreň všetkého zla medzi ľuďmi sú predsudky, rýchle súdy podľa zdania. Nie je všetko  zlé,  čo ako zle vyzerá; nie sú vždy správne informácie toho druhu: daj si na neho pozor, to je...keby si ty vedel, čo já o ňom viem...Ježiš bol iný, nemal predsudky a nedbal na súdu ľudí, ale približoval sa k ľuďom s dobrotou a otvoreným srdcom. Nie je to pokyn aj pre nás?

Štvrtok po 2. adventnej nedeli 

Čítanie z Knihy proroka IzaiášaIz 41, 13-20

Ja som tvoj vykupiteľ, Svätý Izraela

Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa drží za ruku a hovorí ti: "Neboj sa, ja ti pomôžem!

Nebojže sa, červíček Jakub, hŕstka Izraela, ja sám ti pomôžem," hovorí Pán a tvoj vykupiteľ Svätý Izraela. Urobím z teba mláťačku, novú a ostrú, s mnohými zubami. Rozmlátiš a rozdrvíš vrchy, pahorky na plevy obrátiš.

Preveješ ich: vietor ich uchytí a víchrica rozpráši. Ty však zajasáš v Pánovi, tešiť sa budeš v Svätom Izraela.

Chudáci a bedári hľadajú vodu, a vody niet; jazyk im zosychá od smädu. Ja, Pán, ich vyslyším, ja, Boh Izraela, ich neopustím.

Na holých pahorkoch dám vytrysknúť riekam, uprostred údolí prameňom. Púšť zmením na jazero a vyprahnutú zem na pramene vôd.

Na púšti zasadím cédre, akácie, myrty a olivy, stepi vysadím jedľami, brestmi a cyprusmi, aby videli a poznali, aby si uvedomili a pochopili, že to urobila Pánova ruka, že to stvoril Svätý Izraela.

Počuli sme Božie slovo.

R.: Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a veľmi láskavý.

Responzóriový žalmŽ 145, 1+9. 10-11. 12-13b

Oslavovať ťa chcem, Bože, môj kráľ, *
a tvoje meno velebiť navždy a naveky.
Dobrý je Pán ku každému *
a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam. R.
Nech ťa oslavujú, Pane, všetky tvoje diela *
a tvoji svätí nech ťa velebia.
Nech rozprávajú o sláve tvojho kráľovstva *
a o tvojej moci nech hovoria; R.
nech ľuďom oznamujú tvoje zázraky *
i slávu a velebu tvojho kráľovstva.
Tvoje kráľovstvo je kráľovstvo pre všetky veky *
a tvoja vláda sa rozprestiera na všetky pokolenia. R.

Aleluja, aleluja, aleluja.Roste, nebesia, z výsosti, oblaky, dajte Spravodlivého; otvor sa, zem, a zroď Spasiteľa.

Čítanie zo svätého evanjelia podľa MatúšaMt 11, 11-15

Nik nepovstal väčší ako Ján Krstiteľ

Ježiš povedal zástupom: "Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on.

Od dní Jána Krstiteľa podnes trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú. Lebo všetci Proroci i Zákon prorokovali až po Jána: A on sám - ak to chcete prijať - je Eliáš, ktorý má prísť.

Kto má uši, nech počúva!"

Počuli sme slovo Pánovo.

Zamyslenie:

Ján Krstiteľ je najväčšia osobnosť dejín spásy do vystúpeniea Ježiša Krista, ale každý Ježišov učeník (to sú tí "najmenší") je väčší než on, pretože patrí do novej epochy dejín, do Božieho kráľovstva, ktoré prišlo Ježišovými  slovami a skutkami. Podľa židovských predstáv mal na konci časov vystúpiť prorok Eliáš. Ježiš na túto predstavu nadväzuje a hovorí, že Ján Krstiteľ má význam pre židov ako Eliáš. Ak ten ohlasuje príchod konečného Božieho kráľovstva, potom v ňom, Ježišovi, už prišiel sám Boh a jeho vláda. Nech sa teda rozhodnú a Ježiša uznajú za Božieho vyslanca. K Božiemu kráľovstvu sa nikto nemôže stavať neutrálne. Buď do neho vierou vstúpi alebo zostane mimo neho.

Uskutočniť v sebe Božiu vládu stojí námahu, odvahu a sebepremáhanie. Len kto toto "násilie" na sebe uskutoční, vstúpi do nového oddielu dejín, ktoré v Ježišovi rozvíja svoju silu a moc.

Božie kráľovstvo nás stavia pred nové rozhodnutia.

Temné sily v nás a okolo nás stále nás chcú okradnúť o Božiu pravdu a milosť. Musíme sa s novou odvahou pustiť do boja, vstávať, keď sme padli, a začať staviať tam, kde sme utrpeli zrútenie. Len "násilie" - (sebapremáhanie) voči sebe dokáže v nás oživiť podobu Ježišovu.

PRIKÁZANÁ SLÁVNOSŤ: Nepoškvrnené počatie Preblahoslavenej Panny Márie

 Čítanie z Knihy GenezisGn 3, 9-15. 20

Nepriateľstvo ustanovujem medzi tvojím potomstvom a potomstvom ženy

Keď Adam jedol zo stromu, zavolal ho Pán, Boh, a povedal mu: "Kde si?"

On odpovedal: "Počul som tvoj hlas v záhrade, naľakal som sa, pretože som nahý, a skryl som sa."

Opýtal sa ho: "Kto ťa upozornil, že si nahý, ak si nejedol zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?"

Adam odpovedal: "Žena, ktorú si mi dal za spoločníčku, dala mi zo stromu a jedol som."

Pán, Boh, povedal žene: "Čo si to urobila?"

Žena odpovedala: "Had ma naviedol a jedla som."

Tu povedal Pán, Boh, hadovi: "Pretože si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkými krotkými a divými zvieratami. Po bruchu sa budeš plaziť a prach hltať po všetky dni svojho života. Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu."

A nazval Adam svoju ženu Evou, pretože bola matkou všetkých žijúcich.

Počuli sme Božie slovo.

R.: Spievajte Pánovi pieseň novú, lebo vykonal veci zázračné.

Responzóriový žalmŽ 98, 1. 2-3b. 3c-4

Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla EfezanomEf 1, 3-6. 11-12

Boh si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil v Kristovi

Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske; on nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi.

Veď v ňom sme sa stali dedičmi predurčenými podľa rozhodnutia toho, ktorý všetko koná podľa rady svojej vôle, aby sme boli na chválu jeho slávy my, čo sme už prv dúfali v Krista.

Počuli sme Božie slovo.

Aleluja, aleluja, aleluja.Zdravas', Mária, milosti plná, Pán s tebou; požehnaná si medzi ženami.

Čítanie zo svätého evanjelia podľa LukášaLk 1, 26-38

Počneš a porodíš syna

Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária.

Anjel prišiel k nej a povedal: "Zdravas', milosti plná, Pán s tebou."

Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav.

Anjel jej povedal: "Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca."

Mária povedala anjelovi: "Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?"

Anjel jej odpovedal: "Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné."

Mária povedala: "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova."

Anjel potom od nej odišiel.

Počuli sme slovo Pánovo.

Medzi názvami, ktoré kresťanská nábožnosť dáva Panne Márii, Matke Božej, názov "Nepoškvrnená" zaujíma výsadné postavenie, zvlášť odkedy Pius IX. roku 1854 vyhlásil Nepoškvrnené Počatie Panny Márie za článok viery. O štyri roky neskôršie sa Panna Márie zjavila pod týmto menom v Lurde, ktorý je už vyše sto rokov cieľom púti miliónov veriacich i neveriacich z celého sveta. Dnešný sviatok je príležitosťou hlbšie sa zamyslieť nad výsadou Panny Márie, ktor ktorá sa nie vždy správne chápe., ktoré vykonal Pán, ako hovorí dnešný medzispev.

V evanjeliu svätý Lukáš opisuje, ako sa stalo vyvolenie devy z Nazareta za Matku Spasiteľa svtta. Božia voľba padla nie na ženu z vplvyvného spoločenského prostredia, ale na jednoduché, šľachetné dievča. Mária sa najprv "zarazila a rozmýšľala". Nerozumela veľkému vyznačeniu. Anjel ju však potešil: "Neboj sa!" Keď ide o spásu, ani my sa nemusíme obávať. Veď Boh vydal za náas svojho Syna a v ňom nám naozaj dal všetko. Božia všemohúcnosť je mocnejšia než všetky pekelné sily. Príchodom Krista medzi nás všetko na svete dostalo hlboký zmysel: nič nie je nadarmo. Boh môže všetko - dokonca ešte aj hriech - začleniť do svojho vykupiteľského diela a vyťažiť aj zo zla dobro. Bohu naozaj nič nie je nemožné. Panne Márii stačilo poznať Božiu vôľu a hneď odpovedala: "Nech sa mi stane podľa tvojho slova."

Aj my sa musíme dať presvedčiť týmito skutočnosťami viery. Ak skutočne veríme v nekonečnú Božiu múdrosť, sviatosť a moc, vtedy budeme vedieť s radosťou prijímať každé Božie posolstvo, ktoré k nám prichádza najrozličnejším cestami. 

Kresťanská tradícia vidí v Márii novú Evu. Jej pohotovosť k službe Bohu a ľuďom vyviera zo zdravého postoja tvora voči  Stvoriteľovi. Mária ako ochotná "služobnica, je v ostrom protiklade s Luciferom v jeho vyhlásení "Nebudem slúžiť" a s pyšnou túžbou prvej Evy po "byť ako Boh". Zmýšľanie Panny Márie dokonale odzkadľuje učenie jej Syna, ktorý slovom i príkladom plnil vôľu svojho nebeského Otca.

To je pre nás najistejšie cesta k spáse.

Utorok 7. december 2021 meniny: Ambróz

Svätého Ambróza, biskupa a učiteľa Cirkvi B(spomienka)

Pondelok po 2. adventnej nedeli 
alebo Svätého Mikuláša, biskupa

2. adventná nedeľa

 Čítanie z Knihy proroka BaruchaBar 5, 1-9

Boh ukáže tvoj lesk

Jeruzalem, odlož rúcho svojho smútku a súženia a obleč si ozdobu slávy, ktorú ti Boh dáva naveky. Zaodej sa plášťom Božej spravodlivosti a polož si na hlavu korunu slávy Večného. Boh ukáže tvoj lesk všetkému, čo je pod nebom. Boh ti dá navždy meno: Pokoj spravodlivosti a Sláva bohabojnosti.

Povstaň, Jeruzalem, a postav sa na výšinu, hľaď na východ a podívaj sa na svojich synov, zhromaždených od východu slnka až po západ na slovo Svätého. Tešia sa, že Boh na nich pamätal. Vyšli z teba peši, odvlečení nepriateľmi, ale Boh ich privedie k tebe a ponesie ich so slávou ako na kráľovskom tróne.

Boh totiž rozkázal znížiť každý vysoký vrch a odveké pahorky a vyplniť údolia na úroveň zeme, aby Izrael bezpečne kráčal pod Božou slávou.

Na Boží rozkaz lesy a všetky voňavé stromy zatônia Izraela. A Boh povedie Izrael v radosti, vo svetle svojej veleby, v milosrdenstve a spravodlivosti, ktoré pochádzajú od neho.

Počuli sme Božie slovo.

R.: Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho radosť.

Responzóriový žalmŽ 126, 1-2b. 2c-3. 4-5. 6

Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla FilipanomFlp 1, 4-6. 8-11

Buďte čistí a bez hany pre Kristov deň

Bratia, vždy, v každej svojej modlitbe s radosťou prosím za vás všetkých, za vašu účasť na evanjeliu od prvého dňa až doteraz. A som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša.

Boh mi je svedok, ako po vás všetkých túžim srdcom Krista Ježiša. A modlím sa za to, aby vaša láska čoraz viac rástla v pravom poznaní a vo všestrannom chápaní, aby ste vedeli rozoznať, čo je lepšie, a aby ste boli čistí a bez hany pre Kristov deň, plní ovocia spravodlivosti, ktoré je skrze Ježiša Krista na Božiu slávu a chválu.

Počuli sme Božie slovo.

Aleluja, aleluja, aleluja.Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! A každé telo uvidí jeho spásu.

Čítanie zo svätého evanjelia podľa LukášaLk 3, 1-6

Každé telo uvidí Božiu spásu

V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša.

Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša: "Hlas volajúceho na púšti: 'Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou. A každé telo uvidí Božiu spásu.'"

Počuli sme slovo Pánovo.

Homília:

AI Možno ste sa milí priatelia prechádzali v lese a pozerali do výšky popod stromy, kochali v kráse korún strom a tu zrazu Ste zažmúrili oči, niečo Vám padlo do oka a prestali ste jasne vidieť, nejaká špina Vám spadla do očí. Alebo ste otvorili rúru sporáka, v ktorej sa čosi pieklo (jelítka) z nášho družstva. Na očiach ste mali okuliare. Ovalil vás kúdol pary, ktorý vám zarosil okuliare a vy ste prestali vidieť. Alebo ste šli autom niekde po ceste vchádzajúc do Orlového. Bolo práve po daždi. Naproti vám ide nákladné auto. Zrazu vám do predného skla šmarilo obrovské množstvo vody. A vy ste ostali na okamih ako omráčení a cez toto okno - kým ste si v duchaplnosti nezapli stierače - ste prestali vidieť.

Všetky tieto tri situácie majú spoločného menovateľa: veci, ktoré človek vidí jasne, zrazu vidieť prestane, pretože medzi neho a tieto veci sa dostala prekážka. Vidí ich buď matne, alebo ich nevidí vôbec.

KE Tá istá myšlienka znie aj z evanjelia druhej adventnej nedele: "Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou. A každé telo uvidí Božiu spásu."

DI Ján Krstiteľ týmito slovami prevzatými z proroka Izaiáša, svoju generáciu vyzýva, aby Pánovi, ktorý má prísť, pripravila cestu.

Tieto slová však, milí priatelia, nepatria len jeho generácii, ale patria generácii každej, ktorá prišla a ešte príde po ňom; teda patria i nám. My však môžeme namietať: Ako to? Jeho generácia bola generáciou očakávania príchodu Pána Ježiša, no my sme už po jeho príchode. Pán je už tu. On dokonca vyhlásil, že on sám je cestou. Tak načo potom očakávať ďalšiu cestu?

• Je pravda, Ježiš prišiel a stal sa cestou. Lenže čo z toho, keď si ho ty doteraz neprijal, ako svoju cestu?
• Ježiš o sebe tiež povedal, že on je pravda. Lenže čo z toho, keď si ho ty neprijal ako svoju vlastnú pravdu?
• Ježiš dokonca o sebe vyhlásil, že on je život. Lenže čo z toho, keď si ho ty neprijal ako svoj vlastný život?
• Ježiš nám tiež povedal, že on nám prináša pokoj. No čo z toho, keď ty si stále rozorvaný a v svojom srdci nemáš pokoja?
• A tiež povedal, že on je svetlo. Čo však z toho, keď ty stále žiješ v tme?

PAR Povedz, mohol by vodič, ktorému do predného skla protiidúce auto šmarí prúd vody a on prestane vidieť, povedať: "Načo zapínať stierače? Veď cesta je kvalitná a pekne vyasfaltovaná?" Čo on má z tejto kvalitnej cesty, keď ju on osobne nevidí?

Alebo mal by povedať: "Výrobca auta mal toto auto tak vyrobiť, aby sa nikdy jeho okno neznečistilo?" Takéto rozmýšľanie by bolo iste absurditou, a v bežnom živote sa k nemu ani neuchyľujeme. Ak sa nám znečistia okuliare či okno a my cez nich nevidíme, jednoducho ich vyčistíme.

Prečo ale takto isto nepostupujeme aj v duchovnom živote? Je veľa vecí, ktoré nám v duchovnom zmysle bránia vo videní a tak nám blokujú rast, rozvoj a napredovanie.

Čo to presne je? Čo je tou prekážkou, ktorá nám blokuje naše videnie a tak i našu vnútornú pohodu a náš rozvoj a rast? Je to hriech. Hriech zatemňuje pohľad. Hriech nám bráni v rozvoji. Hriech nás paralyzuje a rozkladá. Hriech nám zatemňuje úsudok. Človek žijúci v ťažkom hriechu alebo v ťažkom hriešnom návyku nevidí nič krásne v duchovne a v konečnom dôsledku nebude schopný zažívať ani Boha a ničoho, čo s Bohom súvisí.

MY Predstavme si, že by niekto čakal návštevu napr. z Austrálie, čakal by na niekoho, koho má rád a s kým chce žiť. A čakal by na neho niekde na samote, napr. na chate v lese. Bola by zima, bolo by asi meter snehu. Čo by asi ten človek urobil? Iste by si zabezpečil pomoc na to, aby mu niekto prehrnul cestu, a potom by ešte lopatou odhádzal sneh pri bráne a urobil by možno aj miesto pre auto.. a teraz si predstavte, že by, až by to všetko urobil, vypol zvonček, zamkol dvere a nikoho by domov nepustil. Napríklad preto, aby mu ta návšteva nenarušila jeho spôsob života, jeho plány...Bláznivé však?

Prečo ale tento podivný príbeh? V evanjeliu sme počuli výzvu Jána Krstiteľa: pripravte cestu Pánovi. Počujeme ju každý rok a možno, že si každý rok povieme: áno, niečo si odrieknem. Budem sa snažiť v advente čítať sv. Písmo. Budem sa modliť, denne desiatok ruženca. Snáď už pôjdem aj ku sv. spovedi. A čo ďalej? No budú Vianoce, a ja už s týmto všetkým budem môcť prestať a do pôstu mám zas pokoj, že! Pôjdem si zas načas po svojom. A budem ako ten človek, ktorý zamkol potom, čo nejako pripravil dom pre príjazd hosťa.

Pretože tie popísané aj iné adventné skutky majú svoj zmysel, ak sú prípravou cesty pre Krista, ktorý má vojsť do nášho života a ktorý tam skutočne vojde, dá sa povedať, že všetky dobré činy (vrátane zmierenia a odpustenia) sú nakoniec zmarené, ak nie sú prípravou pre príchod Krista do nášho života.

A nemýľme sa. Prijať Krista nemusí byť to isté, čo ísť k prijímaniu. Pretože sú i ľudia, ktorí k prijímaniu chodia, ale ktorí vlastne Krista buď vôbec, alebo nie úplne do svojho života vpustia. Ktorí volajú Pane, Pane, ale presadzujú si svoju vôľu miesto vôle Nebeského Otca.

ADE V Zjavení svätého Jána hovorí Ježiš: "Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto započuje môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem jesť- ja u neho a on u mňa." A ako ktosi trefne hovorí: tieto dvere majú len jednu kľučku - z vnútra. Kristus tieto dvere ani nevylomí, ani nevypáči, je potrebné ich otvoriť zvnútra - nami. Veď my sme smrteľní a on má v sebe pre nás večný život. My sme plní lásky i nelásky, ale on je plný lásky. My s biedou nachádzame cesty k odpusteniu a milosrdenstvu v plnosti, on je milosrdenstvo samé. Preto je potrebné aby ku nám prišiel, vošiel do nášho života a aby ho celý bez zbytku vyplnil. Ak on prebýva v nás, je to znak, že všetko je v poriadku. Ježiš však môže prísť len tam, kde sa mu pripraví cesta.

Advent je obdobie očakávania príchodu Pána. Je to aj obdobie kedy sme pozývaní viac než inokedy k pokániu, ktorého súčasťou a vyvrcholením je dobrá spoveď. Sú pre nás veľmi silné pozvania k tomu, aby sme nabrali odvahu a svoj život si konečne dali do poriadku.

Želám vám, milí priatelia, požehnaný advent.

29.11.2021 .

Pondelok po 1. adventnej nedeli

Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: "Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí."

On mu povedal: "Prídem a uzdravím ho."

Stotník mu odpovedal: "Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: "Choď!" - ide; inému: "Poď sem!" - tak príde; a svojmu sluhovi: "Urob toto!" - on to urobí."

Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: "Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve."

Mt 8, 5-11 

Prídem a uzdravím ho.

Tak pred vekmi rozhodol Boh: že príde v ľudskej podobe, aby uzdravil svet; svet chorý, ochrnutý náruživosťamji, zamotaný do hriechu. Prídem a uzdravím ho mocou svojej pravdy a milosti, osvietim ho a pozdvihnem z úpadku.

Advent je časom očakávania na tento príchod. Celé dejiny ľudstva, od chvíle prvotného hriechu, od vyhnania z raja až po dnešný deň, aj osobná história každého z nás - je časom očakávania, je neptretržitým adventom. Očakávame Božie zmilovanie a voláme o toto zmilovanie. Predkladáme Bohu stále nové a novšie prosby a potreby. Nezabúdame na najdôležitejšiu vec: dávame prednosť potrebám duše, potrebe zmierenia a zjednotenia s Bohom?

Bez Božej prítomnosti, bez jeho svetla a tepla človek je ochrnutý vo svojom duchovnom živote.

Postoj stotníka je postojom viery a pokory. Cíti sa nehodný, aby známy židovský rabín prekročil prah jeho domu, a tak sa podľa židovských predpisom znečistil. Stotník verí, že Ježišovi stačí povedať iba slovo a jeho sluha na diaľku vyzdravie.

Len 2x v Novom Zákone počujeme, že sa Ježiš "zadivil": nad neverou v Nazarete a nad vierou tohto pohana.

V advente očakávame Spasiteľa. Ale ako? S vierou a dôverou. Veríme, že Ježiš má moc nás zachrániť z našej biedy, z našej nepolepšiteľnej slabosti? Alebo si myslíme, že na nás nie je treba nič zachraňovať? To by sa asi Ježiš tiež zadivil, ale tak ako v Nazarete, nad našou neverou. Skôr sa teraz vo chvíľke ticha zadívajme na tohoto pohanského stotníka a zmerajme jeho veľkú vieru v Ježiša a jeho ušľachtilou skromnosť. Potom sa s ním porovnajme.