Ohlasovať a radovať sa

Mária hovorila: "Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.

Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.

Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky."

Mária zostala pri Alžbete asi tri mesiace a potom sa vrátila domov. (Lk 1, 45 - 56)

Existuje odveká otázka: "Čo bolo skôr, sliepka alebo vajce?" No, je možno je to odveká "otázka", pretože iba Boh pozná odpoveď na to, ako stvoril svet a všetky stvorenia v ňom.

Dnes nám tento prvý riadok z chválospevu Magnifikat kladie ďalšiu otázku. "Čo je prvé, chváliť Boha, alebo sa vňom radovať?" Možno sme si túto otázku nikdy nepoložili, ale stojí za to zamyslieť sa nad otázkou aj odpoveďou.

Táto prvá línia Márinej piesne chvál identifikuje dve činnosti, ktoré sa v nej odohrávajú. Ona "vyhlasuje" a "raduje sa". 

V živote často čakáme, až budeme "inšpirovaní" Bohom, kým Mu poďakujeme a vzdáme mu svoju chválu. Čakáme, kým sa nás Boh dotkne, naplní nás radostným zážitkom, odpovie na našu modlitbu a potom odpovieme vďačnosťou. Toto je dobré. Ale načo čakať? Prečo čakať na ohlasovanie Božej veľkosti?

- Mali by sme hlásať Božiu veľkosť, keď sú veci v živote ťažké? Áno. 

- Mali by sme hlásať veľkosť Boha, keď necítime Jeho prítomnosť vo svojom živote? Áno. 

- Mali  by sme hlásať Božiu veľkosť, aj keď sa stretávame s najťažším krížom v živote? Určite áno.

Ohlasovať veľkosť Boha by sa nemalo robiť len po nejakom mocnom inšpirovaní alebo odpovedi na modltibu. Nemalo by sa to robiť len vtedy, keď zažijeme  blízkosť Boha. Ohlasovať Božiu veľkosť je povinnosťou lásky a treba to robiť vždy, každý deň, za každých okolností, bez ohľadu na to, č o sa deje. Hlásame Božiu veľkosť predovšetkým preto, kým je. On je Boh. A On je hodný všetkej našej chvály už len za túto skutočnosť.

Je však zaujímavé, že voľba ohlasovať Boha v dobrých aj ťažkých časoch často vedie aj k radosti. Zdá sa, že Máriin duch sa radoval z Boha, svojho Spasiteľa, predovšetkým preto, že najprv ohlasovala Jeho veľkosť. Radosť pochádza z toho, že najprv slúžime Bohu, milujeme Ho a dávame Mu česť, ktorá patrí Jeho menu.

Zamyslime sa dnes nad týmto dvojitým procesom ohlasovania a radosti. Ohlasovanie musí byť vždy na prvom mieste, aj keď máme pocit, že sa niet z čoho radovať. Ale ak sa dokážeme oddať hlásaniu veľkosti Boha, zistíme, že sme objavili najhbšiu príčinu radosti v živote: samotného Boha.

Usilujme sa oslavovať Boha každý deň, bez ohľadu na to, aké výzvy alebo požehnania dostaneme. Napodobňujme P. Máriu, aby sme sa podieľali na jej dokonalej radosti.