Zachariášove víťazstvo
Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou.
Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: "Nie, bude sa volať Ján."
Povedali jej: "Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá."
Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: "Ján sa bude volať." A všetci sa divili.
Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha.
Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: "Čím len bude tento chlapec?" A vskutku Pánova ruka bola s ním.
"V tom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha."
Tento riadok odhaľuje štastný záver Zachariášovho počiatočného zlyhania vo viere v to, čo mu Boh zjavil. Zachariáš návštevou archanjela Gabriela pri službe kadidlovej obety v chráme dostal dobrú správu, že jeho manželka počne v starobe a ich dieťa bude pripravovať izraelský ľud na príchod Mesiáša. Aké neuveriteľné privilégium to malo byť! Ale Zachariáš neveril. A v dôsledku toho ho archanjel "udrel" na 9 mesiacov tehotenstva jeho manželky.
Pánove tresty sú vždy darmi Jeho milosti. Zachariáš nebol potrestaný zo zášti alebo z represívnych dôvodou. Namiesto toho bol tento trest skôr podobný pokániu, dostal pokorné pokánie, že z dobrého dôvodu stratil schopnosť hovoriť na 9 mesiacov. Boh vedel, že Zachariáš potreboval 9 mesiacov, aby premýšľal o zázračnom tehotenstve svojej manželky. A potreboval 9 mesiacov na to, aby vedel, akto to dieťa bude. A tých 9 meiacov prinieslo želnaý efekt úplného obrátnie srdca.
Po narodení dieťať sa očakávalo, že tento prvorodený syn dostane meno po otcovi Zachariáš. Ale archanjel povedal Zachariášovi, že dieťa sa bude volať Ján. Preto na 8 deň, v deň obriezky svojho syn, keď bol predstavený Pánovi, Zachriáš napísal na tabuľku, že dieťa sa volá Ján. Bol to akt viery a znak toho, že sa úplne zmenil od nevery k viere. A práve tento ak viery rozibl jeho predchádzajúce pochybnosti.
Každý náš život bude poznačený zlyhaniami vo viere na najhlbšej úrovoni viery. Z tohto dôvodu je pre nás Zachariáš vzorom toho, ako sa máme vyrovnať so svojimi zlyhaniami. Vyrovnáme sa sa s nimi tak, že dvolíme, aby nás dôlsedky minulých neúspechov zmenili k dobrému. Učíme sa na vlastných chybách a napredujeme s novými predsavzatiami. Toto urobil Zachariáš a toto musíme urobiť aj my, ak sa chceme poučiť z dobrého príkladu.
Hriechy prinášajú aj bolestivé následky v našom živote.
Dovolíme, aby minulý hriech a nedostatok viery obládli a ovládali náš život? Alebo využívame svoje minulé zlyhania na nové predsavzatia a rozhodnutia do budúcnosti, aby sme sa poučili zo svojich chýb? Napodobňovať Zachariášov príklad si vyžaduje odvahu, pokoru a silu. Pokúsme sa dnes vniesť tieto cnosti do svojho života.